Tisíc slov v hlave

Štyrikrát si zívne a cíti, že na ňu prichádza únava. Vytúžená únava, vytúžený večer, vytúžený spánok. Ešte si chce pozrieť české správy, lebo v telke majú ibe slovenské programy. A potom už pôjde na kute, ako hovorieva jej otec. Mužovi vedľa nej už pomaličky ochabujú svaly a cíti, ako odchádza. Do miest, kde netreba rozmýšľať.

V tme, v tichu, v jemnom vetre prichádzajúcej jari čaká, čaká a túži po tom malom zášklbe svalov na chrbte, po ktorom prichádza spánok. Ale neprichádza. V tom tichu majú zrazu aj myšlienky zvuk. A je ich nespočetne veľa. Zrazu jej napadnú úžasné veci, ktoré by sa dali robiť. Usmeje sa. Aj by si ich zapísala, keby sa nebála, že sa opäť úplne preberie. Zrazu jej napadnú všetky katastrofy, ktoré sa môžu stať. Otáča sa na druhý bok a má pocit, že to už pomaličky musí prísť. Vonku sa rozozvučí alarm.

Mnohí okolo nej jej vravia, že sa im nič v poslednej dobe nedarí. Že teraz je také obdobie. Mladá študentka strednej školy jej povie, že pre rodinu je najlepšie, ak sa jej členovia vôbec nestretávajú. Že len vtedy môžu byť v rodine dobré vzťahy. U nich doma to tak je a je to super. Je jej z toho smutno. Z celého sveta. Zo seba samej. Pripadá si ako Amélia z Monmartru, ktorá sedí pred televízorom a vidí v ňom všetky tragédie svojho života. Ktoré vlastne nikdy neboli. Ale mohli by byť.

Nakoniec zaspáva. Nakoniec sa jej podarí pozrieť sa na veci inak a vidieť to inak. Nakoniec vie, že všetko dobre dopadne. Vždy doteraz všetko dobre dopadlo. A bolo horšie. Bolo oveľa, oveľa horšie.

Riskantný reset

Dať si v práci deci červeného vína prirovnávam k malému zázraku. Porušíte síce všetky pracovno - právne a bezpečnostné normy, nič zmysluplné a závratné už zo seba nevyprodukujete, ale dosiahnete niečo nepredstaviteľné. Je vám to fuk.
Po dnešnom dni, kedy mi nikto neodpovedal na výzvy, nebral telefón a nedostavil sa na dohodnuté stretnutie, som takýto reset potrebovala.
Ja som totiž veľmi nekonfliktný typ a zúrim až doma, prípadne si len tak frflem. Po prvom dúšku vína som si naplno uvedomila, že toto je len do času a keď pohár trpezlivosti pretečie, tak človek nachádzajúci sa v tesnej blízkosti mojej maličkosti dopadne zle. Nepredpokladám, ale človek nikdy nevie.

Po druhom dúšku vína som vymyslela skvelý projekt, do ktorého sa hneď zajtra opäť nepustím, lebo ma v triezvosti prejde všetok entuziazmus. A ešte je šanca, že ma začnú obháňať ľudia, ktorí sa dnes na mňa hromadne vykašľali a bude po kreativite.

Tretí dúšok začal rozlievať teplo v tele a farbiť pery. Vyložila som si nohy na susedovie stoličku a veci sa prestali zdať také dramatické. Ono by zrejme stačilo niekedy vyložiť si nohy a predýchať. To červené víno je len bonus. Treba si zvyknúť na to, že nie pre každého sú dohody sväté.

Na dne pohárika ostala totálna ľahostajnosť. Rozšafná radosť a nekonečný pokoj v duši. Taký ten pocit, že vlastne na ničom až tak veľmi nezáleží. To na chvíľu oslobodzuje.

Je také ľahké stať sa alkoholikom. Zajtra skúsim radšej nejaký iný trik. Ale až zajtra. Dnes mi je to fuk.

Ružové a modré navždy

Tak a už mi to je definitívne jasné. Trápim sa, kvárim, stresujem, uvažujem nad svojou pracovnou budúcnosťou, nespávam a obávam sa, či ešte niečo v živote dosiahnem. Hlupaňa, nevie, kde je jej miesto. Takto vystresovaná som ukecala Švéda, aby sme navštívili wellness - centrum v Patinciach. Tešíme sa ako malé deti už od začiatku týždňa. A potom to príde. Prezerám si ich stránku a dozviem sa, že milé Patince majú výhodnú akciu pre zamilované (alebo trebárs aj nezamilované) dvojice. "Pre ňho" polhodinová antistresová masáž a "pre ňu" polhodinová ANTICELULITÍDNA.
Konečne mi to niekto vysvetlil.
Čo sa mám čo stresovať z práce? Na to sú predsa chlapi. Ja by som sa mala pekne starať o svoju hrčkavú prdelku a ozajstné problémy prenechať tým, ktorí na ne majú nárok.
Lenže menší problém. Ja nemám žiadnu celulitídu. Nemôžem využiť supervýhodnú akciu pre zamilované (alebo trebárs aj nezamilované) dvojice.

Na svete je to už raz tak zariadené. Spravodlivo, samozrejme. Od tejto chvíle sa prestávam obávať o svoju budúcnosť a relaxujem. Možno sa nejaké hrčky časom objavia a ja konečne zapadnem tam, kam patrím. Zahadzujem všetky feministické knižky, ktoré mám doma v policiach. Začínam nový život. Pestujem si celulitídu.

Ešte musím vymyslieť, ako do zajtra rýchlo vystresovať Švéda, nech má nárok aspoň on.

výzva

Chodí ako smrtka s kosou. Chrípka, sviňa. Sklátila nás, keď sme to najmenej čakali a chceli. Bola som hrdinka s tou echinaceou, dávkovanou presne podľa návodu. Aj Švéd bol frajer, keď mal ešte vo štvrtok pocit, že to rozchodí. Hrozne sme potrebovali na víkend vypadnúť z mesta. Hrozne sme chceli zabudnúť, že sa nám teraz moc nedarí. Zabudnúť na to, že teraz obaja máme plné zuby toho, že nevieme, čo s nami bude.
Lenže ortuť teplomera bola v piatok ráno nekompromisná. Navarila som čaju a hrdinsky utekala do práce. V nedeľu sme už len ako dvaja lazari ležali pod paplónom a vzájomne sa potili. Jeden by si myslel, že je super vzájomne sa potiť, ale neverte tomu. Je to úplne nanič, keď je ortuť teplomera v červených číslach.
A dnes sme hrdinsky obaja vyleteli z hniezda a vrátili sa doňho so zvesenými krídlami, červenými nosmi a zimnicou. Tak nám treba, keď máme pocit, že sme nenahraditeľní.
Teraz sedíme oproti sebe a zisťujeme, že zúfalo potrebujeme nejakú dobrú správu. Veľmi, veľmi dlho sme so žiadnou domov neprišli. Má niekto nejakú dobrú správu?