pondelok, júla 21, 2008

Deadline

V uplynulých rokoch zohrávalo v mojom profesionálnom živote kľúčovú úlohu slovo "deadline". Život sa začínal tam, kde končili deadliny (ak neboli v zápätí nahradené inými). Víkend na vidieku nebol, lebo bol deadline. Na tú zaujímavú konferenciu by som mohla ísť, ak by nebol ten prekliaty deadline.

A za posledné tri týždne nahradil všetky deadliny jeden jediný. Zrušila som konferencie, cesty, eliminujem pracovné stretnutia. Sedím denne pri tom starčekovi, ktorý mal kedysi veľmi pekné oči a silu za dvoch. V očiach strach a také zvláštne prázdno. Silu má akurát na to, aby prešiel pár metrov na záchod. Ale s umývaním nepotrebuje pomôcť. "Ešte na tom nie som tak zle". O tom, že si vymeníme po skoro tridsiatich rokoch úlohy a zadok budem utierať ja jemu, nechce ani počuť. "Bude to zlé", hovorí mi niečo vo mne ráno po prebudení. "Bude to zlé", hovorí mi lekárka do telefónu. Cez víkend som ho čakala doma, vymenila posteľné prádlo, pripravila tie jeho obľúbené borovicové silice, aby sa mu lepšie dýchalo. Nepustili ho.

Pes, ktorého otec tak veľmi nechcel chodí po byte ako bez duše. Nie je tam s ním ten večne ufrfľaný starček, ktorému zohrieval nohy. Tak proti všetkým predpisom berieme psa k sebe do postele, on si ľahne na chrbát a takto v trojici pekne smútime. Ja, Švéd a pes.

Dívam sa ráno na seba do zrkadla, dívam sa do tých "otcových" čiernych očí. Je v nich menej skúseností, je v nich väčšia chuť žiť. Ale sú to tie isté oči.

Dnes má pre mňa slovo deadline nechutný nádych. Neznášam deadliny. Najmä tie, u ktorých neviete, kedy ich máte. Možno zajtra ráno. Možno o pár mesiacov. Zle sa dýcha. A nielen jemu.

5 komentárov:

O 21 júla, 2008 12:37 , Blogger Coy povedal(a)...

Skutocne zle slovo...

 
O 21 júla, 2008 13:51 , Blogger germa povedal(a)...

ach, ako dobre to poznám... a potom sme už len prosili toho tam hore, aby ho nenechal dlho trpieť. Bol ako ranené zvieratko. Často sa pýtam, prečo mi obidvaja rodičia museli umierať takým strašným spôsobom?!

 
O 21 júla, 2008 14:56 , Blogger elka povedal(a)...

ja neviem germa...

ranené zvieratko...správne slovo

 
O 26 júla, 2008 19:21 , Blogger ostrovanka povedal(a)...

ach, elka...

 
O 11 augusta, 2008 18:54 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Viete, pred vyse dvoma rokmi mi zomrela babicka, ktoru mam minimalne tak rad ako rodicov. Zomrela znenazdajky, bez varovania, nik to necakal. Dobre bolo ze vraj podla lekara vobec netrpela. Zle bolo, ze umierala doma uplne sama, len so svojim psom. Co by som dal za to, keby som vedel ze odide, keby som mohol byt pri nej, mohol sa s nou rozlucit, povedat jej ako ju hrozne lubim a dakujem za vsetko co pre mna urobila. Dodnes mam problem vyrovnat sa s tym, ze som tam nebol, ze som nemohol byt pri nej, upokojit ju ak by to bolo treba, stat pri nej ked to pravdepodobne potrebovala, tak ako ona stala pri mne a pomahala mi cely moj zivot.

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov