Zlodeji myšlienok

Zdá sa, že na Slovensku je plagiátorstvo takmer synonymom pre odbornosť. Aj mne sa neraz stalo, že ma oslovili ľudia s prosbou. Ich bratranci, kamaráti, netere, švagrovia začali študovať XY a majú odovzdať nejakú seminárku. Že či im nemôžem poslať nejakú svoju ešte zo školských čias. Najprv som si neivne myslela, že sa chcú inšpirovať, alebo také niečo. Tak som tie seminárky posielala. Oni vymenili meno, dátum a odovzdali hádam aj s preklepmi, ktoré som tam mala. Nikto to akosi nepovažuje za zvláštne.

Neskôr sa mi párkrát stalo, že čítam odborný článok/publikáciu a vidím tam veľmi povedomé vetné skladby. Sama sa neznášam za niektoré formulácie, ktoré používam, a tak ich vidím v sekunde. Našťastie nie som taká slávna a úspešná, aby sa mi to stávalo často. Ale stalo sa. Nie veta, nie paragraf. Rovno dve - tri strany.

To, že sa opisujú celé diplomovky, nebodaj dizertačky je silná káva. Málokto to ale považuje za zvláštne, takmer nikto za nehorázne. Keď sa začnete rozčuľovať, ste zvláštni.

My si to tu na tom našom malom Slovensku nejako utrasieme. Každý bude kradnúť každému a tak sme si vlastne kvit. Ale potom príde nejaký profesor z "cudzej" krajiny a nestačí sa čudoavť. Krúti hlavou, nerozumie, dumá, píše listy a nič. A to sa vlastne len jednému Slováčiskovi nechcelo zapnúť mozog a niečo si naštudovať. A aká je to veru osobnosť. Pýcha Matice slovenskej. Niečo ako Jánošík. Bohatým (duchom) bral, chudobným dával.

Prečo len odstavec? Prečo len vetu, ak sa dajú ukradnúť dve tretiny textu iných ľudí? Môže ísť za to sedieť? Nie. Hanba? Ale, prosím vás. Podľa mňa Slováčisko stále nevie, čo zlé vlastne urobil a prečo je okolo toho zrazu taký poprask. Veď to robia všetci.