Ja a Titanik?
Dnes som si po veľmi dlhej dobe pozerala štatistiky návštevnosti na tomto blogu. Dlho som nič nepísala, nebol čas, energia, prípadne novinky tak intímne, že to bolo sem neradno (nehodiace sa škrtnite).
V mojej chodbe dlhodobo nikoho, vačšina len nazrela cez kukátko a poďme ho za väčšími grafomanmi. Tak to býva. Aj v živote. Stiahnete sa do úzadia a nie ste.
Pri tejto bohumilej činnosti som narazila na nešťastníka, ktorý sa na môj blog dostal cez vyhľadávač. Heslo - potopenie Titaniku. Veľmi pekné. Aké príznačné. Občas mám chvíle, keď mi je tak strašne ľúto, že sa rozplačem aj v autobuse. Nad človekom, ktorý nemá nohu alebo mu tvár skrivila mŕtvica. Stojím a revem. Asi nejaké hormóny, nedostatok svetla, serotonínu alebo ľudského kontaku. Kto vie...
A v takýchto chvíľach sa znova opäť ocitnem pri tých symboloch, ktoré mi akože majú niečo naznačiť. Cítim nejaké krízy okolo seba, v sebe a iných kombináciách, ktoré ma samozrejme zahŕňajú. Potopenie Titaniku. To by už mohlo niečo znamenať. Už som dlho nemala žiaden prúser. Treba tomu pridať nejaký význam. Ja a Titanik?
zverejnil elka @ 16:55
2 komentárov
2 komentárov:
Heh, heh. Tusim sa to vola long-tail-effect Googlu. Nieco napises, pouzijes nejake slova a zabudnes. Prejde cas, ziskas historiu a Google ta vysmari na prvej strane vysledkov na uplne sialenu frazu. Citatelia prichadzaju stale, lebo stranok na blogu stale pribuda a nejaka zo starych sa vzdy niekam pretlaci.
Heh, heh. Dosledok grafomancenia. Time to reconsider?
lev, no, s tym sa clovek musi zmierit. mna zaujala ta symbolicka (ne) suvislost. A este k tomu to grafomancenie. Vcitujem sa do cloveka, ktory sa chce dozvediet nieco o potopeni Titaniku a dozvie sa o mne. Dobre :-)
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov