pondelok, novembra 03, 2008

Podmienka

Dostali sme so Švédom podmienku. Už dávnejšie špekulujeme, že by bolo načim rozšíriť náš rod o niečo malé, čo dá životu nový (pravy?) zmysel. Takmer každú debatu na tému dieťa sme ukončili tým, že to bude znamenať radikálny zásah do nášho nie úplne najusporiadanejšieho života. Do ôsmej v práci a keď nie v práci, tak v kine, divadle, na pive s jednými, druhými, tretími alebo na večeri so štvrtými. Ešte kým žil otec, tak vždy ráno neveriacky krútil hlavou, kedy sme sa to zas dotasili domov. Dva roky manželia a túlajú sa po nociach.

Taký poloradikálny zásah do nášho nie úplne najusporiadanejšieho živote vniesla nová životná situácia. Otec zanechal štvornohé dedičstvo, ktoré je úplne nezlúčiteľné s prácou do ôsmej, kinom, divadlom, dokonca ani s pivom s jednými, druhými alebo tretími. Dedičstvo sa vďaka otcovi nikdy nemuselo naučiť tráviť čas osamote. To znamená, že ak niekto nie je doma po zotmení, dedičstvo na to upozorňuje celú ulicu.

V kine sme boli prvýkrát v živote o 11.30 dopoludnia. Včera sa nám podarilo vidieť Karamazovcov o pol štvrtej, alo krok domov bol výrazne rezkejší ako by bol inokedy. Utorňajší kurz tanga nám už ten malý netvorček spočítal viackrát (ale nie, to tango si vziať nedám). Tak čoraz častejšie (takmer nepretržite) trávime večery doma. Máme podmienku.

V podmienke to máte dobré, lebo nie ste až v takej pasci ako v lapáku. Vstávate síce niekoľkokrát za noc, ale len na pár sekúnd, kým netvorčeka nohou pošlete kade ľahšie. Budík sme nemali nastavený už mesiace.
Musíte tráviť večery doma, ale to štvornohé nepotrebuje nepretržitú pozornosť a starostlivosť. Tak sa nejako hľadáme. Človek by ani neveril, koľko vecí sa dá robiť doma (nie, do detailov teraz nepôjdem). Napríklad čítame. Normálne, beletriu. To som nerobila tak "naozaj" od strednej školy. Kniha za knihou. Nové príbehy. Už som zabudla, aké je to oslobodzujúce chvíľu nežiť svoj život a po poslednej strane smútiť za skončeným príbehom.

Tak sa nejako hľadáme. Máme podmienku. Ak chceme dať nášmu životu nový (pravý?) zmysel, musíme sa naučiť vzdať sa svojho pohodlia pre niekoho iného. Zatiaľ to má štyri nohy, ale ktovie...

10 komentárov:

O 03 novembra, 2008 14:40 , Blogger Coy povedal(a)...

Mam pocit, ze si sa tymto clankom nepytala, ci ano alebo nie, tak ti v tom radit nebudem :) Ale kedze som mala psa, postupne viac exemplarov, tak viem, ze psa uz nechcem. Som sebec a mam prilis rada svoj zivot, svoj program, svojich priatelov a vecere a noci travene mimo domu. Ak si to raz vsetko necham vziat, urcite to nebude kvoli psovi. Jedine kvoli tomu dietatu.

 
O 03 novembra, 2008 14:55 , Blogger elka povedal(a)...

coy, nie, nepytam sa, lebo nemam priliš na vyber :-). to sebectvo som na sebe odhalila tiez a jasne, ze mi to vsetko ostatne velmi chyba. tak balansujem ako sa da...snad pri tom dietati budem to "vzdanie sa" vnimat ovela prirodzenejsie

 
O 04 novembra, 2008 08:51 , Blogger germa povedal(a)...

len sa ešte vybúrte teraz. Zdá sa, že nie ste veľmi pripravení, tak si užívajte a keď to príde, bude to fajn, pretože už vám nebude tak ľúto, že nemôžete to alebo ono. Aj keď v dnešnej dobe sa už s bábätkom dá podnikať asi všetko :)

 
O 06 novembra, 2008 19:09 , Blogger modra.rybka povedal(a)...

ked to citite necakajte...ja by som necakala...keby som bola vo vasej situacii...ale ja viem je to subjektivny pocit...

 
O 13 novembra, 2008 11:22 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Godfather is patient and waiting...:)))

 
O 14 novembra, 2008 12:26 , Blogger elka povedal(a)...

hehe, fil. neboj, aj na teba dojde :-)

 
O 15 novembra, 2008 08:34 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

knizky su fajn tak si ich uzi pri psikovi. babo naozaj az vtedy ked budes vediet ze sa chces aspon na chvilu vzdat aj beletrie. ale nie navzdy neboj :) len na chvilu. zivot ide dalej aj s babom, nekonci predsa a casom sa vrati hoci menej casto aj do starych kolaji. a okrem kina piva divadla najdes aj ine aktivity co ta naplnia a prevetraju :)jhh

 
O 12 decembra, 2008 18:41 , Blogger Pustovníčka povedal(a)...

Nuz nam sa uz radikalne zmenil zivot, ktory sa tak trochu podobal vasmu a uz 2 mesiace a 2 tyzdne mame malickeho drobceka a musim Ti povedat, ze je to uzasne, taka zmena :-))))))) .......

 
O 30 decembra, 2008 14:52 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Heh, dnes hadam po roku citam maily oblubenych, co som dlho necital. Ty sa ma zatial potesila asi najviac, neviem ako to robis? Azda mame podobne zivotne fazy...len to som chcel. Btw. stastny novy rok.

 
O 22 januára, 2009 21:19 , Blogger ostrovanka povedal(a)...

elka, to je zvlastne, nikdy som neuvazovala, ze sa budem musiet pri detoch niecoho vzdat...

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov