Riskantný reset

Dať si v práci deci červeného vína prirovnávam k malému zázraku. Porušíte síce všetky pracovno - právne a bezpečnostné normy, nič zmysluplné a závratné už zo seba nevyprodukujete, ale dosiahnete niečo nepredstaviteľné. Je vám to fuk.
Po dnešnom dni, kedy mi nikto neodpovedal na výzvy, nebral telefón a nedostavil sa na dohodnuté stretnutie, som takýto reset potrebovala.
Ja som totiž veľmi nekonfliktný typ a zúrim až doma, prípadne si len tak frflem. Po prvom dúšku vína som si naplno uvedomila, že toto je len do času a keď pohár trpezlivosti pretečie, tak človek nachádzajúci sa v tesnej blízkosti mojej maličkosti dopadne zle. Nepredpokladám, ale človek nikdy nevie.

Po druhom dúšku vína som vymyslela skvelý projekt, do ktorého sa hneď zajtra opäť nepustím, lebo ma v triezvosti prejde všetok entuziazmus. A ešte je šanca, že ma začnú obháňať ľudia, ktorí sa dnes na mňa hromadne vykašľali a bude po kreativite.

Tretí dúšok začal rozlievať teplo v tele a farbiť pery. Vyložila som si nohy na susedovie stoličku a veci sa prestali zdať také dramatické. Ono by zrejme stačilo niekedy vyložiť si nohy a predýchať. To červené víno je len bonus. Treba si zvyknúť na to, že nie pre každého sú dohody sväté.

Na dne pohárika ostala totálna ľahostajnosť. Rozšafná radosť a nekonečný pokoj v duši. Taký ten pocit, že vlastne na ničom až tak veľmi nezáleží. To na chvíľu oslobodzuje.

Je také ľahké stať sa alkoholikom. Zajtra skúsim radšej nejaký iný trik. Ale až zajtra. Dnes mi je to fuk.