....

Včera som dlho do noci na ňho myslela. Nikdy som ho nevidela. Len raz som počula jeho hlas, aj to bola len nahrávka na jeho vlastnom blogu. Občas som s ním prehodila pár slov cez ICQ a potom som sa buď bláznivo smiala, alebo som ešte dlho, dlho rozmýľala. Neviem, prečo mi na ňom záleží, ale je to tak. Podobne, ako ostrovanke.

Nikdy som nečítala na blogu lepší článok, ako je jeho tiger v taške. Ten článok napísal pár týždňov po tom, ako som si ja otvorila tento blog. Mala som sto chutí prestať písať, lebo takto to naozaj nedokážem.

Je to môj najobľúbenejší blogger a veľmi mi chýba. Človek, ktorého som nikdy v živote nevidela a ktorý momentálne hľadá cestu späť. A ja veľmi, veľmi dúfam, že ju nájde.