štvrtok, novembra 09, 2006

Spolupracovať alebo nespolupracovať?

V poslednej dobe akosi často používam voči svojej osobe prívlastky "stečená z krvi" a "zrútená z nervov". V auguste som hovorila, že aká paráda, že som sa odtrhla pracovne z toho molochu, kde som bola do januára pripútaná. Že vlastne v septembri a októbri podokončujem kľúčové veci a konečne sa naplní to, že samostatne zárobkovo činné osoby môžu aj samostatne rozhodovať o svojom čase. Že sa budem počas dlhých zimných večerov konečne zasa vzdelávať. A že si možno začnem konečne robiť doktorát.

Ale opäť raz chyba lávky. Neodsýpa a neodsýpa. V lete mi prišlo divné chodiť domov za tmy , ale teraz, keď je tma už o pol piatej, tak je v zásade fuk, či odchádzam o šiestej alebo o pol deviatej. Tak sa toho aj držím.
Včera mi šéfino povedal o trištvrte na osem "a ty už odchádzaš???". A ja s krvavým beľmom som na ňho hodila len nechápavý pohľad a zatreskla som za sebou dvere.

Do jesene som robila sama so sebou a bolo to smutné a depresívne. Ale adrenalín sa držal pekne v norme. Teraz som nútená spolupracovať a môj slovník sa hodí do maštale. Deväťdesiat percent energie míňam na to, aby som sa ukľudnila, že mi zas niekto niečo nedodal, čo sľúbil a mne stojí robota. Spolupracovať?

Tak ako je to vlastne?
V januári moja obvodná lekárka:
"A vy nepracujete v kolektíve?
"Teraz ani moc nie, robím si na veciach sama".
"Mali by ste pracovať s ľuďmi, to sa nedá takto..."

V marci sestrička mojej obvodnej lekárky:
"A vy pracujete s ľuďmi?"
"V podstate áno, pracujem s ľuďmi" (V strachu pred podobnou invektívou ako z úst jej priamej nadriadenej)
"No to je dnes hrozné pracovať s ľuďmi. Na nikoho sa nedá spoľahnúť, samý stres".

Pravdu majú, dievčičky. Len ako z toho von?

Dnes mi prišla pozvánka od Mikiho, Bélu a Pali Hrušovského na nejaké mecheche. Asi začínajú s opozičnou politikou.. Nie som nejaký smotánkovský typ a ani nemám pocit, že mi môžu niečo ponúknuť. Ja im už tobôž. Takže v tomto prípade - nespolupracovať.

Ale inak si neviem rady.
Nevie niekto o nejakom dobrom, slušnom, priateľskom, profesionálnom a nepodrazáckom kolektíve? Som mladá, vzdelaná, príjemná a keď ma nikto poriadne nenaserie, tak aj prívetivá.
Momentálne so mnou nie je moc do reči a asi pôsobím trochu vulgárne. Ale to nič. Mňa to zas prejde.

5 komentárov:

O 09 novembra, 2006 19:18 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Mám kolegyňu, ktorá je zmierená s tým, že je v našom drvivo-väčšinovo mužskom kolektíve najvulgárnejšia. A viditeľne jej to nevadí. Myslím, že ju len tak ľahko netromfneš. Inak sme slušný, priateľský a nepodrazácky kolektív. Len či by sa ti chcelo do práce toľko dochádzať?

 
O 10 novembra, 2006 16:34 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

hybaj k nam, sobaseny je vraj sympatak:)

 
O 10 novembra, 2006 16:34 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Hej, ludom nikdy nevyhovies...a ako vidim, ani oni tebe, hehe.

 
O 10 novembra, 2006 20:04 , Blogger elka povedal(a)...

este to chvilocku skusim s tymi mojimi, ale ked to nepojde...tak sa ozvem :-). mam pocit, ze jeden z mojich kolaborantov bol dnes sfajceny. a to sme finalizovali projekt :-)
takze, drzte mi zatial miesto :-)

 
O 14 novembra, 2006 15:43 , Blogger Reed povedal(a)...

no, ale to budeš mať potom všade silnú konkurenciu, ako tak čitam ten opis :D
hold on...

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov