Spolupracovať alebo nespolupracovať?
V poslednej dobe akosi často používam voči svojej osobe prívlastky "stečená z krvi" a "zrútená z nervov". V auguste som hovorila, že aká paráda, že som sa odtrhla pracovne z toho molochu, kde som bola do januára pripútaná. Že vlastne v septembri a októbri podokončujem kľúčové veci a konečne sa naplní to, že samostatne zárobkovo činné osoby môžu aj samostatne rozhodovať o svojom čase. Že sa budem počas dlhých zimných večerov konečne zasa vzdelávať. A že si možno začnem konečne robiť doktorát.
Ale opäť raz chyba lávky. Neodsýpa a neodsýpa. V lete mi prišlo divné chodiť domov za tmy , ale teraz, keď je tma už o pol piatej, tak je v zásade fuk, či odchádzam o šiestej alebo o pol deviatej. Tak sa toho aj držím.
Včera mi šéfino povedal o trištvrte na osem "a ty už odchádzaš???". A ja s krvavým beľmom som na ňho hodila len nechápavý pohľad a zatreskla som za sebou dvere.
Do jesene som robila sama so sebou a bolo to smutné a depresívne. Ale adrenalín sa držal pekne v norme. Teraz som nútená spolupracovať a môj slovník sa hodí do maštale. Deväťdesiat percent energie míňam na to, aby som sa ukľudnila, že mi zas niekto niečo nedodal, čo sľúbil a mne stojí robota. Spolupracovať?
Tak ako je to vlastne?
V januári moja obvodná lekárka:
"A vy nepracujete v kolektíve?
"Teraz ani moc nie, robím si na veciach sama".
"Mali by ste pracovať s ľuďmi, to sa nedá takto..."
V marci sestrička mojej obvodnej lekárky:
"A vy pracujete s ľuďmi?"
"V podstate áno, pracujem s ľuďmi" (V strachu pred podobnou invektívou ako z úst jej priamej nadriadenej)
"No to je dnes hrozné pracovať s ľuďmi. Na nikoho sa nedá spoľahnúť, samý stres".
Pravdu majú, dievčičky. Len ako z toho von?
Dnes mi prišla pozvánka od Mikiho, Bélu a Pali Hrušovského na nejaké mecheche. Asi začínajú s opozičnou politikou.. Nie som nejaký smotánkovský typ a ani nemám pocit, že mi môžu niečo ponúknuť. Ja im už tobôž. Takže v tomto prípade - nespolupracovať.
Ale inak si neviem rady.
Nevie niekto o nejakom dobrom, slušnom, priateľskom, profesionálnom a nepodrazáckom kolektíve? Som mladá, vzdelaná, príjemná a keď ma nikto poriadne nenaserie, tak aj prívetivá.
Momentálne so mnou nie je moc do reči a asi pôsobím trochu vulgárne. Ale to nič. Mňa to zas prejde.
5 komentárov:
Mám kolegyňu, ktorá je zmierená s tým, že je v našom drvivo-väčšinovo mužskom kolektíve najvulgárnejšia. A viditeľne jej to nevadí. Myslím, že ju len tak ľahko netromfneš. Inak sme slušný, priateľský a nepodrazácky kolektív. Len či by sa ti chcelo do práce toľko dochádzať?
hybaj k nam, sobaseny je vraj sympatak:)
Hej, ludom nikdy nevyhovies...a ako vidim, ani oni tebe, hehe.
este to chvilocku skusim s tymi mojimi, ale ked to nepojde...tak sa ozvem :-). mam pocit, ze jeden z mojich kolaborantov bol dnes sfajceny. a to sme finalizovali projekt :-)
takze, drzte mi zatial miesto :-)
no, ale to budeš mať potom všade silnú konkurenciu, ako tak čitam ten opis :D
hold on...
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov