Škandinávske estetické cítenie

"Si strašne pekná", povedal mi včera Švéd tesne pred polnocou, keď sa vrátil z práce.

Vlasy každý na iný bok, oči červené po tom, ako som sa snažila päť minút dostať z nich šošovky. Tie som samozrejme vzápätí našla dávno uložené v púzdre. Výraz v tvári mierne pošetilý. No dobre, úplne šialený.
Tuším som už mala na sebe nacápaný ten krém, čo mi má spraviť z ksichtu tvár. To ma možno jediné zachránilo.

Tak ja neviem. Buď je ten môj chlap už úplne prepracovaný, alebo sa pohybuje vo svojom "kolektíve" medzi totálnymi škratami (hmm...to nie, nepohybuje). Alebo ma podvádza. Alebo ma neskonale miluje a pred očami sa mu mihajú dávne spomienky z dôb, keď som ešte mala trochu času. Na seba.
Alebo vo výraze "strašne pekná" bolo dôležitejšie to "strašne".

Alebo bol môj chlap jednoducho rád, že sa konečne dovalil domov a nikto v nátačkách a zástere ho neovalil valčekom po hlave. Všetko je relatívne.