Večné mesto

Už prvý nádych na letisku mi dal pocítiť, že som sa ocitla na správnom mieste. Cestou autobusom malými ulicami predmestia mi vŕtala hlavou jedna jediná myšlienka. Prečo som sa ja pre boha živého narodila na Slovensku? Zopár racionalizácií typu, že tu by som Švéda asi nestretla a že by bolo všetko inak mi na chvíľu pomohli, ale faktom ostalo, že som sa vlastne celý týždeň v Ríme usmievala. Aj keď som sedela v totálne "vyklimatizovanej" konferenčnej miestnosti a počúvala príhovor niektorého z talianskych ministrov. Pripadalo mi to, akoby hovoril rozprávku.

Svoju večnú otázku o večnom meste som zopakovala aj verbálne, keď som s dvomi srbskými novými priateľmi kráčala v piatok na pláž v Santa Marinella. Od Duška som sa dozvedela, že je na svete len 30 krajín, ktoré nemajú more a naše dve sú z tých šťastných (a verte mi, Srbov to štve ešte viac ako nás). S jemným povzdychom, že je to fakt nefér som sa ponorila do studenej slanej vody. Ale to až na konci zájazdu.

Večné mesto má úplne iný vzduch. Úplne inú atmosféru ako čokoľvek, kde som doteraz bola. Večné mesto toho už zažilo celkom dosť a je to na ňom vidieť. Nemôžte zabočiť do vedľajšej ulice bez toho, aby ste ostali prekvapení. Večer (nad ránom) som obvykle chytala kŕče do nôh, ale stálo to za to. Osud ma zavial do balkánskej skupinky vďaka mojej spolubývajúcej Tijane z Belehradu. Srbi, Slovinci, Macedónci, Bosniaci, všetci v jednej kope v ohromnej zábave. Kto by veril na nejaké etnické konflikty. Boli mladí a chápali, že svet je už inde. A medzi nimi a s nimi sa snažila chápať jedna malá tmavá Slovenka. Celkom ma prijali a občas, keď som sa tvárila naozaj zúfalo, prepli aj do angličtiny. Vtedy sme si pokecali. Inak som len počúvala, smiala sa a dýchala vzduch, ktorý bol v noci úplne nádherný. Na Španielskych schodoch, dívajúc sa na nádhernú terasu plnú kvetov som hľadala nejaký spôsob, ako tam teleportovať Švéda. V istej chvíli som pochopila, že niektoré veci sa dajú zdieľať len s jedným, jediným človekom. Takže je vlastne dobre, že som sa narodila tu a že mám šancu kedykoľvek sa zasnívať. A kamkoľvek ísť.