Svet sa zbláznil

Kráčam si podvečerným nočným mestom vo svojej obľúbenej sukni, ktorá je z tých, že keď priberiete dvadsať deka, tak sa rozletí na všetky strany. Našťastie už posledných desať rokov nepriberám, tak sa nebolo čoho obávať.

Za mnou dva mladé mužské hlasy: "Pekná, veľmi pekná. Takú som ešte nevidel".
Odolala som intentzívnemu nutkaniu otočiť sa, ale zaručene som narástla minimálne o centimeter a na tvári sa mi objavil taký ten úsmev typu..."nikdy by som to nečakala, ale vďaka chlapci". A hneď sa mi kráčalo lepšie.

Hlasy sa priblížili takmer na dotyk, ak by sa hlas vedel dotknúť. Pomaly som sa začala pripravovať na jemnú flirtovnú interakciu, keď si overia, že ani spredu to nie je najhoršie.

V tej chvíli ma obehli dvaja mladíci vo veku 15 - 16, o mňa samozrejme ani okom nezavadili a ďalej študovali svoje prospekty o novej Nokii, ktorá práve prišla na trh.

Zmenšila som sa naspäť na svoju pôvodnú veľkosť a úsmev na tvári sa zmenil na úplne jednoznačný sebareflexívny výraz - "ty si ale fakt koza". Musela som sa začať na sebe smiať.
Tá dnešná mládež...