Proletári všetkých krajín...

Vzdávam hold všetkým, ktorí dokázali prežiť roky v socializme a ktorí dokážu v súčasnosti existovať v byrokratických štruktúrach a chodiť domov so zdvihnutou hlavou a úsmevom na tvári.

Vzhľadom na veľmi výrazný nedostatok finančných prostriedkov sa naša mladá výskumná organizácia rozhodla podieľať sa na jednom zaujímavom projekte. Celé to znelo super....až kým sme nepodpísali kontrakt a nezistili deadliny. Veľmi, veľmi tvrdý kapitalizmus. Zázraky na počkanie, nemožné do troch dní. Hĺbkové rozhovory s 50 organizáciami na Slovensku za dva týždne. Nech sa páči. Všetko dodáme. Za peniaze aj v Prahe dom. Sedíme v kancelárii s herpesmi na tvárach a farbou mierne veľkonočnou (žltozelenou).

Lenže aby veci neboli až tak úplne jednoduché, do tohoto tvrdo kapitalistického biznisu sme skočili s jednou nemenovanou, medzinárodnou, kredibilnou, nefunkčnou a neuveriteľne socialistickou inštitúciou (OSN).

Tak a spojte nespojiteľné. Ženička z tej veľmi pružnej organizácie volá každých päť minút s nezmyslami typu chýba vám jedno "a" vo vašom maili zo dňa DD.MM.XXX + hlavička, päta a všetko, čo si zmyslíte. Rekord za deň, 25 mailov z jedinej adresy a desať telefonátov.

Keď za mojim chrbtom zadrnčí telefón, zježia sa mi vlasy. Už sme celé prepojené.
Stále nadávam na svoju prácu, ale mať tak nad sebou šéfa, ktorý mi žerie 99% energie takýmito nezmyslami a nenechá ma v kľude pracovať, som mŕtva. A to by mi mohli ponúknuť aj pevnú pracovnú dobu (čo nemám), pevný a dobrý plat (čo nemám) a nádej na dva týždne dovolenky v kuse (čo nemám). Ženička v medzinárodnej organizácii má všetko z toho a ešte aj veľa energie na telefonovanie. Asi nerobí nič iné.

A ja sa každý večer presviedčam, že to stihneme a že ma z toho neporazí. Nie moc úspešne, treba dodať.