Humor ako antiperspirant

Neviem, či je to tým teplom, alebo vitamínom Dé zo slnka, ale v poslednej dobe ma ľudia v mojom okolí neuveriteľne tešia svojim zmyslom pre humor. Možno to bude istý prejav zúfalstva preklopený ad absurdum - humor z tepla. Už si pripadám ako hlupaňa, keď sedím sama za počítačom a rehocem sa ako kôň na mailoch, ktoré mi len tak letmo zlietajú do outlooku. Alebo ich počujem v električke, prípadne pri jazere. Na pive s kamarátmi. V kuchyni so Švédom. Normálna konverzácia a zrazu sa moje druhé ja, lietajúce niekde nadomnou díva, ako sa mi vraští čelo v neskutočnej grimase.
Zmysel pre humor je podľa mňa imanentne daný niektorým ľuďom. Sú typy, ktoré len začnú hovoriť vtip a všetci už ležia na zemi. Títo ľudia v zásade môžu povedať čokoľvek, aj tak sa im ostatní smejú. Smejú sa aj vtedy, keď nepočuli, čo daný úbožiak práve povedal.
Potom sú takí, ktorí toho nahovoria veľmi málo a keď raz prehovoria, tak to stojí za to. Takých mám popravde úplne najradšej, lebo to potom prichádza ako blesk z jasného neba.

Poslednú kategóriu v mojej novonarodenej typológii tvoria takí úplne normálni ľudia, ktorí nerozprávajú veľa ani málo, ale majú neuveriteľný dar glosovať situácie. A presne takíto ľudia sa okolo mňa v posledných dňoch pohybujú. Neviem, kde sa vzali, ale robia mi náramnú radosť. Dnes ma takto zo všetkých najviac potešila Evička s príbehom o vytiahnutom zdochnutom koňovi a zastávke MHD z Draždiaku, len tak medzi rečou. Alebo Lucia, ktorá od zloženia novej vlády zásadne zdraví pokrikom "Na stráž!", ktorý operatívne v posledných dňoch vymenila za pozdrav "Na pláž!". A zdraví tak aj svojich nadriadených, keď odchádza o druhej z práce. A čuduj sa svete, všetci sa smejú.

Takto ma tešia aj mnohí blogeri s výborným pozorovacím talentom a brisknými údermi do správnych tlačidiel na klávesnici..

Nie je to vôbec s nami zlé.
A môžeme byť aj ťažší zúfalci, kým sa smejeme...je dobre aj v zlom.