Po tom

"Ty počuj, veď ja sa cítim úplne rovnako", hovorím ráno, teda naobed po zobudení. Neviem, ako inak som sa mohla cítiť. Jediný rozdiel je v tom, že na ruke mám o prsteň viac, bolí ma trochu hlava a nohy strašne a v izbe nám škrieka nový papagáj, čo dostal Švéd odo mňa ako svadobný dar.
Normálne sa teším, že vyrážame na týždeň preč, nech sa vyhnem otázkam typu "aké je to byť vydatá". Je to super a je to úplne rovnaké, ako keď som bola slobodná. Švéd hundre rovnako, keď nie je niečo podľa jeho plánu, ja sa úplne rovnako bezprízorne ponevieram po byte ledva prebudená.
Veľa ľudí nás odhováralo od svadby, že sú to vyhodené peniaze, že sme radšej mohli ísť niekam na parádnu dovolenku. Mohli a aj ideme. Do Krakowa za pár zlotých, do mesta, ktoré obaja milujeme ako svoje rodné.
Dávno som sa necítila tak dobre a neradovala sa tak, ako na svojej vlastnej svadbe. To asi potvrdia všetci, čo tam boli. Dávno som nemala okolo seba toľko úžasných a blízkych ľudí. A blízki sa stali ešte bližšími.
Bolo to dobré rozhodnutie, po všetkých stránkach. A teraz, ako povedala ostrovanka a ako to vlastne platilo už predtým, záleží len na tom, ako si to urobíme.
Takže vďaka všetkým, čo mi urobili nádhernú svadbu a popojedem.