Keď minca má len jednu stranu

Vždy som sa snažila mať čistý stôl. Rozdané karty. Naliate čisté víno. Neznášam neistotu. Keď moju mamu mesiace preháňali s výsledkami "zhubný - nezhubný", tak som myslela, že to neprežijem. Túžila som počuť, že je to zlé a že má toľko a toľko času. Aj tak nám to bolo jasné, ale predsa...čo keď?

Neznášam, keď neviem, ako na tom som. Keď musím tráviť noci a dni uvažovaním o tom, čo si kto myslí a či si myslí to, čo si myslím, že si myslí. Trochu ma to už prešlo, ale v detstve som tým nesmierne trpela. Sama som nerozhodná, ale moc sa snažím, aby som v neistote nenechávala iných ľudí.
Niekoľko krát sa stalo, že som sa Švéda opýtala v kritických situáciách a on povedal "Ja neviem". Potrebovala som od neho počuť, že to bude nejako. V zásade akokoľvek. Na tomto sme sa hádavali najviac. Keď je situácia zahmlená, Elka hysačí. Pravidelne.

Z môjho drzého pozorovania okolia som zistila, že drvivá väčšina žien sediacich spolu na "kávičke" (vínku, pive, fernete), aspoň raz v tom rozhovore stočí reč na chlapov a vzťahy. Často to pri tom začína aj končí. Ja som mala včera presne takýto rozhovor. Téma bola, že on "nevie". Že ubližuje, že nevládze, že to nechce takto. Ale nevie, ako to chce. Nešlo o Švéda, my máme našťastie v zásadných veciach jasno. Teda, vyjasnili sme si rokmi.

Toto bolo o prvotnej zamilovanosti. Veľmi ma trápi, ak vidím ľudí bezmocných. Sedia, čumia na displej mobilu a čakajú pípnutie. Skúsia pípať oni a čistiť stôl, ale displej je nechutne ticho. Nemám rada také tie "kamoškovské rady", väčšinou sú dosť z cesty. Také, akoby boli vyčítané zo ženského magazínu. 100 + 1 rada o tom, ako ho nestratiť (získať, udržať, podviesť, aby o tom nevedel).
Tak som len povedala, aby si vyčistila stôl. Nech je za tým čokoľvek.

Prišlo pípnutie a mierny záblesk šťastia a zúfalstva zároveň. Odpoveď bola, že on "nevie".
Víno sa obvykle rozlieva pre dvoch. Karty väčšinou rozdáva niekto niekomu.

Ale čo s tým, keď je ten druhý na ťahu a nie a nie potiahnuť?