streda, apríla 19, 2006

Zmätok

Často uvažujem nad tým, ako sa javím iným ľuďom. Cudzím ľuďom. Asi je to preto, že aj ja ich vnímam veľmi intenzívne. Cudzej žene na ulici venujem často aj niekoľko minút svojho uvažovania. Niekedy aj hodín. Najčastejšie si ich uvedomujem pri vystupovaní z električky. Ľudí. Pár sekúnd, stotín sekundy očného kontaktu. A už sú moji. Myslím na to, odkiaľ idú a kam, koľko majú priateľov a či ich má niekto rád. Kradnem im súkromie a mávam z toho výčitky svedomia. Snívajú sa mi o nich sny. Potom sa občas stane, že ich stretnem inde, pracovne, súkromne...ale zrazu majú svoju vlastnú identitu a častokrát na hony vzdialenú tomu, čo som im pripísala. Ale to sú len fragmenty zážitkov. Väčšinu ľudí nikdy viac nestretnem.

A opačne..niekedy poznám človeka a uvažujem, nad čím asi uvažuje keď nemusí byť tým, čím je. Napríklad obvodná lekárka. Pracovníčka v sociálnej poisťovni. Poznám jej identitu a hľadám ten pohľad, malý okamih vzájomného spoznávania myšlienok. Rozmýšľam nad čím rozmýšľa. Takto trávim veľa času a v hlave mám vytvorených milión svetov úplne cudzích ľudí. Niekdy ma úplne presahujú a kvapká mi z toho na karbid. Tisíce myšlienok denne. Občas uvažujem, že vyhľadám psychiatra.
Ozaj, ako uvažuje taký psychiater? Určite veľmi systematicky, všetko má pekne usporiadané, myšlienku za myšlienkou a nezaťažuje sa hlúposťami ako ja. Ak má iným pomáhať usporiadať svet, sám ho musí mať priehľadný a jasný.
Včera som si kúpila knižku psychiatra. Žiadna odborná publikácia, edícia próza. Prvá časť sa volá Gran Canaria. Našla som v nej všetko. Úplne všetko. Nebolo to ani systematické, ani usporiadané, a už vôbec nie priehľadné. Nič nedávalo zmysel. A to bol pán doktor na dovolenke. Vety mali v priemere tri slová. Bol v sebe tak stratený ako ja. Tisíckrát viac. Napísal, že vie o ľuďoch už všetko. Nevie. O mne nevie nič. Má rovnaký zmätok v živote. Rovnaké schémy ako ja o cudzích očiach v električke. Veľké príbehy. Možno sú iní psychiatri usporiadanejší. Neviem.
Tento je veľká kapacita. Prednáša. V tejto chvíli mi to akosi nedáva zmysel.
Dnes tá pani v trolejbuse mala podliatinu pod okom...

8 komentárov:

O 19 apríla, 2006 10:10 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Jasne, mala som to uviest uz do textu. Je to Ivan Zucha- Kompost. 2003. Bratilava Drewo a srd.

 
O 19 apríla, 2006 13:38 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Však si nebudeš myslieť, že sa naparujem, ak poviem, že mám v hlave chaos?

 
O 19 apríla, 2006 18:42 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

nebudem :-)vitaj v klube :-)

 
O 19 apríla, 2006 20:11 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

Mám sa zaradiť do fronty ? :-{))

 
O 19 apríla, 2006 20:31 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

vitaj a zaraď sa :-)

 
O 20 apríla, 2006 16:19 , Blogger Nick povedal(a)...

A pockaj az sa raz zrazime a budeme o sebe navzajom uvazovat .. to bude :)

 
O 21 apríla, 2006 09:44 , Anonymous Anonymný povedal(a)...

to bude super :-)inak, po tych vasich mimoriadne posobivych (bez ironie) pribehoch z elektriciek a inych hromadnych prostriedkv sa casto obzeram, ci vas niekde nevidim :-) celu vasu 4

 
O 23 apríla, 2006 23:05 , Blogger Reed povedal(a)...

elka, ale my sme vzdy v utajeni. ci vlastne ani nie. ale ja sa dost krotim. nicky so mnou odmieta chodit rano elektrickou, lebo vraj je so mnou nuda. s pozdravom, pan nudny.
co sa psycho-ludi tyka... ja som uz davno tvrdil, ze mam napisat knizku :))

 

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]

<< Domov