Pondelok v Strednej Európe

Boli sme so Švédom včera v divadle. Pôvodne som mala ísť na pivo s niekým úplne iným, ale rozhodla som sa pre svojho chlapa aj kultúru, čo veští veľa dobrého pre náš vzťah aj pre celú kultúrnu obec. Navyše sa mi v poslednej dobe príliš nechce vysedávať kde tu a rozoberať problémy sveta a okolitého vesmíru.
Žiadne obleky, kravaty, žiadne významné gestá. Len nikde nekončiaca bezbrehá zábava. Stredná Európa ťa miluje na mňa civelo z malého plagátika a ja som očakávala také to jemne cynické a stereotypne slovenské o našich komplexoch. Asi to také aj trochu bolo, ale dôležité je vždy nájsť si v tom to svoje a ja som sa výborne zabávala. Neprišo mi to ani také slovenské, ani stereotypné, ani cynické.
Bolo to také, ako keď človek sa prechádza po meste a zrazu zbadá názov filmu pred vchodom do kina, vojde dnu, pozrie, odíde a život ide ďalej. Väčšinou mám po takýchto zážitkoch potrebu všetko rozoberať, prekrúcať a chytať depky z bezdôvodnosti sveta a najmä môjho vlastného života. Včera som mala vo všetkom jasno po odchode z divadla.
Dokonca sa mi snívalo o tom, ako John Bon Jovi nakrúcal film s Catrin Zeta Jones v bazéne a potom rozprával o tom, ako za druhej svetovej vojny bol v Banskej Bystrici ako dieťa a videl padať granáty. Čo robil ten chlapík v mojom sne naozaj netuším a čo robil v Banskej Bystrici pred šesťdesiatimi rokmi ani nejdem riešiť. Priznávam, že to nebolo úplne štandardné, ale dnes mi z toho všetkého ostala mierne povznesená nálada...až tak rozmýšľam, či tá Stredná Európa nesálala do éteru nejaké zakázané látky. Spomínam si však len na vôňu slepačej polievky zo sáčku.... a na to, že som išla hladná spať, lebo ževraj mám blbé sny, keď večer tlačím slaninu.