Panské huncútstvo

Veľmi som sa vytešovala v poslednej dobe...tak sa mi akosi zdalo, že slovenskému konzervativizmu trúbia na ústup. Že sa otvorene hovorí o veciach, čo boli tabu a tolerancia stúpa. Že gay nie je buzerant a lesba chlap s kozami. Že majú ľudia pocit, že používanie kondómov v Afrike proti šíreniu HIV nie je zásadným porušovaním biblických prikázní.

Dokonca som si myslela, že ak sa žena pre niečo rozhodne, tak je rešpektovaná jej slobodná vôľa. Že ak chce mať deti, tak super a ak nie, tak tiež. Ak sa chce vydať mladá, tak nemusí byť zákonite tehotná a ak chce pracovať dlho, dlho...tak je to len jej vec.

Nedávno som sa rozhodla, že si v manželstve okrem pribratia Švédovho prizviska ponechám aj svoje vlastné, roky používané. Jednak je celá moja práca viazaná na moje meno, jednak som s ním celkom úspešne identifikovaná a jednak sa mi páči. Navyše moje nové iniciály budú EKG, čo mi príde navyše ešte aj vtipné, takže super. Švédovi sa nápad páčil, odklepnuté, dohodnuté.

Nedávno mi však volala J., že sa jej chlap urazil, keď mu navrhla to isté. Minimálne ma to trochu prekvapilo, tak som začala sondovať vo svojom okolí. A vtedy to začalo. Nestretla som sa s jednou, jedinou pozitívnou reakciou. Že som divná a neviem, čo si mám od dobroty vymyslieť. Že je to také feministické. Že je to nepraktické. Že keď sa chcem vydávať, mám sa prispôsobiť. Že načo je to vlastne dobré. Že čo moje deti. Že sa hrám na mediálnu osobnosť.
Včera ráno mi Švéd naznačil, že aj jeho rodičom to mám povedať veľmi opatrne. Že tým rozhodne nebudú nadšení a že sa mám vlastne pripraviť na veľkú kritiku zo strany celej rodiny.

Ale že si mám stáť za vlastným rozhodnutím a ignorovať tieto invektívy. Nie je to ľahké.
Paradoxne sa však moje rozhodnutie ešte upevnilo.