Čo ja dva týždne môžem :-)

V posledných rokoch mám mimoriadne rada dva týždne v roku. Teda mám rada rôzne týždne, ale tieto myslené sa viažu vždy na obdobie, keď sa hrá hokej. Tento rok to bude až dvakrát, takže sa teším ešte viac.
Mám rada dni, keď sa prichádza do roboty a všetci sa prekrikujú "Ty kokso, to bola iná pecka, ten im to dával..." a trvá to do pracovnej konsolidácie aspoň hodinu. Kričia muži, ženy, riaditelia aj upratovačky. Analytičky aj technickí pracovníci. K večeru sa už objednávajú pivá, prípadne rezervujú krčmy, boli roky, keď sme všetci hromadne posadali pred plátno k dataprojektoru, na ktorom sa obvykle premietajú makropolitické alebo mikrospoločenské analýzy. A môže trebárs aj padnúť vláda a je to fuk. Dataprojektor je obsadený a hotovo.
Nikdy nezabudnem, ako počas majstrovstiev sveta v Petrohrade dve babičky v električke namiesto nadávok na dvadsaťkorunáčky šveholili o tom, aký je Lašák sexi. Mali prisámbohu vyše sedemdesiat.
Včera to začalo nadmieru dobre. Švéd sa pol hodinu rehotal na mojom novobjavenom citoslovci žúúm, akože svišťanie puku do brány, keď som mu napodobňovala, ako to tam Demitra vpálil (sa hovorí, že ženy nevedia napodobňovať zvuky...skúste tú svoju požiadať, aby napodobnila streľbu z malokalibrovky, o zábavu máte postarané).

Takže ja sa momentálne veľmi teším. A tento rok som sa rozhodla spisovať výroky komentátorov. Prvý už mám..."a hráč sa vo chvíli premenil na kružidlo".

PS: Nadpis je inverznou odpoveďou na otázku jej bývalého