Zvláštne

Dnes sa mi stala zvláštna vec. Zrazu, z ničoho nič, mi takmer v jednej chvíli prišli tri maily od ľudí, ktorí mi rozhodne maily každý deň neposielajú.
Prvý bol od môjho prvého frajera. Mala som 16 a bola som do ňho tak strašne moc, až sa mi ťažko prehĺtalo, keď som na ňho myslela. Čo znamená, že som v tom čase neprehĺtala takmer vôbec. Bol to taký hrozne rozkošný vzťah na diaľku, on mal kapelu v Stropkove a ja som v Bratislave čítala Dostojevského. Vídali sme sa v lete cez prázdniny a bolo to v dobách, kedy ešte sex v šestnástich pripadal ľuďom nepatričný. Teda nám. Podaril sa nám až neskôr a nevedeli sme, že od toho dňa sa už nikdy neuvidíme. Zdá sa, že sa z neho za tie dlhé roky stal narcis, lebo mi poslal svoju fotku s textom v zmysle "tak se mi najednou udělalo smutno a hádej na koho jsem si vzpomněl".

Druhý bol od kamaráta, ktorý pred rokom odišiel do Austrálie. Bol jedným z partie, o ktorej som písala dávnejšie. Viac sme spolu pracovali ako kamarátili, ale vtedajší charakter práce nevylučoval jedno od druhého. Precestovali sme spolu Slovensko a nachádzali chatrče v lesoch. Dnes mi poslal svoj denník z cesty na Fiji. Sedím tu a čítam ho a v hlave mi víri tisíc myšlienok. Ako je to všetko dávno.

Tretí mail bol od M., ktorá niekoľko rokov sedela oproti mne v jednej kancelárii. Trávili sme spolu viac času ako so svojimi blízkymi. Tri grácie (tretia sedela vedľa nás), Charlieho anjeli, ako sme sa občas titulovali. Pred rokom odišla do zahraničia, vydala sa a pred mesiacom sa jej narodila dcérka. Samozrejme v prílohe boli fotky. Krásne fotky. Tá, čo sedela vedľa nás mail zatiaľ neposlala, lebo leží v pôrodnici s malým - trojdňovým chlapčekom. O pár týždňov ja týmto ľuďom pošlem mail, že sa vydávam.

Dnes ma dobehla minulosť. Dnes nechcem pracovať. Čítam denník z Fiji, pozerám fotky svojho bývalého a malej narodenej charlieho "anjelky". Prepadáva ma akýsi fatalizmus...že je to nejaké znamenie, či čo. Prepadáva ma nostalgia.