Teroristka

Dnes sa mi podarilo dokonale sa rozzúriť. Možno je to tým, že v tejto inštitúcii budem pracovať uz len pár dní a možno preto, že sa končí rok a mám všetkého plné zuby. Tak mi vystúpal adrenalín, že potrebujem ventil.
V minulosti sa veľmi často stávalo, že sa na mňa obracali rôzni novinári, študenti, doktorandi, výskumníci z domova aj zo zahraničia s rôznymi prosbami. Pol roka som raz strávila na telefóne s francúzskou novinárkou, ktorá mala pocit, že kedykoľvek je vhodný čas na položenie idiotskej otázky. Po polroku prišla, nakrútila so mnou dokument (dve - tri hodinky iba), podala mi ruku a zmizla z môjho života. Tretí sektor.
Vždy som sa snažila byť na takýchto ľudí milá a pomôcť im, keď som mohla. Často to zaberalo dosť času, ale ja som tiež študovala a príliš veľa ľudí ma posielalo do kelu....

Najprv mi zavolal jej frajer, že ona píše bakalársku prácu a že potrebuje jednu našu publikáciu. A ja, že už ju nemáme a že jej ju pošlem mailom. Super.
Mail sa mi vratil, že má preplnenú schránku.

Druhý mail. "Rada by som Vám poslala tú publikáciu, ale máte preplnenú schránku. Keď si vymažete nepotrebné maily, dajte vedieť."
Tretí: "Vy ju nechcete elektronicky? Ale my tú knihu naozaj už nemáme v tlačenej podobe, ale elektronická podoba je identická s tlačenou".
Štvrtý: "Nejde Vám to otvoriť?Mám vám to dať na diskete? A tak to už otvoríte? Aha, je to zozipované a mám to odzipovať, hej? ". Lenže potom to bude príliš veľké, na disketu sa to nezmestí.
Piaty: "Zajtra si pre to prídete? Ale ja tu zajtra nebudem"

Záver: Tento E:mail nebol doručený, recipient má preplnenú schránku.
Tri dni naťahovania sa s ňou stačí. Vzdávam to.