Chlad vo vzduchu

Je toho naokolo akosi moc. Tento rok bol zaznamenaný najvyšší počet depresií u detí. Možno sa predtým o tom len menej hovorilo, možno sa smutným deťom nikto nevenoval...neverím na lepšie minulé časy. Neviem to vysvetliť, aj keď odpovedí sa ponúka milión.
Lenže, keď sú už na tom zle deti, tak čo my všetci ostatní?

Mňa dnes rozosmutnilo viacero vecí. Jedno veľké dieťa, ktorého sklamal rodič. To veľké dieťa je vzácny druh, ktorý na rozdiel odo mňa neverí na zlo v ľuďoch. Veľké dieťa, ktoré vždy prinesie úsmev. Dnes sa nedalo. Keď človek vidí celý život vo svojich rodičoch dobro, keď ho rodičia naučili pozerať sa na svet tak veľmi pozitívne, nezaslúži si, aby práve rodič urobil tú chybu a sklamal svoje dieťa.

Dvaja nemeckí dôchodcovia - manželia, prišli do Prahy spáchať samovraždu. Keď to spolu dotiahli až do dôchodku, keď sa dokázali dohodnúť na spoločnej smrti...nemohli sa dohodnúť na spoločnom živote? Možno tiež sklamali svoje deti.

Všetci sme niekoho deti a veľa z nás je depresívnych. Niektorí sa zavrú do seba, iní začínajú byť neuveriteľne zlí na svoje okolie. Niektorí svoj smútok pretavia do radosti iných.

Chcela by som dnes svoj smútok pretaviť do radosti. Bolo by to veľa, veľa radosti. Všade naokolo. Dnes je niečo zlé vo vzduchu.