Chromozomálne rozdiely

Taká kasická víkendová rodičovská návšteva. Prišli sme k nám, otec mi strčil do ruky rezance, že mám dovariť obed, zobral kabát a môjho chlapa, že idú so psom von. Nech sa páči. Prevzala som svoju obľúbenú rolu "země živitelky" a čakala som tam sama ako drúk, kým sa vrátia.
Už som pomaly aj zaspávala, keď sa v družnom rozhovore objavili vo dverách. Výraz tváre, aký môžu mať ľudia len o dvanástej na obed po dvoch becherovkách. A strašne významne sa na seba obaja pozerali. Komplot. Investigatívne som zisťovala, že o čom to celé bolo, ale samozrejme "to bola taká chlapská debata" a nemám sa starať. A že je to moja chyba, lebo keby som mu spravila poriadne raňajky, tak by sa neopil.
Tak som aspoň zisťovala, čo robil pes. Údajne s nimi sedel pri stole a potom jazdil na "skiiborde" (ako hovorí môj otec, čo vie len po rusky a maďarsky).
Ja už naozaj neviem.

Tak mi treba, mala som sa narodiť s iným chromozómom. A nič by som zrejme neriešila.