Houston, máme problém

V poslednej dobe som akási pracovne neproduktívna. To, čo bežne stihnem urobiť za dve hodiny, mi trvá celý deň.
Tak som sa rozhodla, že sa stiahnem do svojho domovského úkrytu a pokúsim sa pracovať tu. Pol dňa už zabíjam takou malou SWOT analýzou o výhodách a nevýhodách práce doma.
Môžem si tu kľudne sedieť aj v spodnom prádle a písať vážne veci. Fasa. Nerobím to, lebo tu máme desnú zimu. V robote sme mali kolegu, ktorý takéto praktizoval aj v kancelárii. Američania by mohli robiť študentom priame prenosy z našej mikrokomunity o sexuálnom harašení. Tu nikto neharaší. Haraší tak akurát mne.
Nemusím na seba nakydať kilo mejkapu, aby sa mi nestalo, že mi budú všetci naokolo hovoriť, že som nejaká smutná (fakt, mejkap dokáže vykúzliť aj veselosť na tvári).
Nevolajú mi sem žiadni nemeckí novinári, že čo to tu máme s tými náckami. Plusový bod.
Na druhej strane je však doma strašne veľa lákadiel a pokušení, čo mi ťahajú pozornosť kamsi inam.
Treba oprať. Treba umyť riady. Z rohu na mňa číha televízor. Už som aj akási hladná. Na stole leží ženička na papieri, ktorá na mňa žmurká, že by som si mohla nalakovať nechty.
V poslednej dobe som akási neproduktívna. A je úplne fuk, kde sa práve nachádzam. Fatal error. Normálne sa mi len nechce pracovať. Chyba vo mne. Kedy mám deadline?