Vládne mi

Nedá mi spať, nedá mi pracovať poriadne, nedá mi sústrediť sa na normálny život. Volám ju Neistota. Volám ju všelijako. Bezbrehá hmota, myšlienka, túžba, obava, strach - všetky rody aj pády. Budem ju oslovovať v ženskom rode.
Niekedy sa pristihnem, ako sa prudko otočím a pozriem za seba. Akoby mi dýchala na krk. Akoby ma prenasledovala v snoch. Keď niekedy zmizne, tak sa zhlboka nadýchnem. Ako keď sa v rozprávke z ničoho nič rozjasní.
Prichádza a odchádza a robí si so mnou, čo sa jej zažiada. Neviem ju uchopiť, neviem ju vysvetliť.
Pripravujem jej pasce, obliekam si veselé farby, dokonca sa teším zo života.
Jej napriek. Aby vedela, že ma nedostane.
Občas víťazím. Ako pred pár dňami, keď som dostala snubný prsteň vyrobený z obalu od kinderčokolády.
Smiala som sa jej do ksichtu. Odpoveď bola "áno" a ona v ten večer nemala nárok. Zaliezla do kúta.
A teraz ju už vidím, ako sa pomaly zakráda. Vonku sa zaťahuje. Trošku horšie sa mi dýcha. Je zrejmé, že dnes víťazí ona. Som jasná, zasa píšem.

Možno by som jej mala dať meno. Mali by sme osobnejší vzťah...