Trochu iné ráno

Len krátky malý postreh. Trošku sa v posledných dňoch borím s nostalgiou a malou jesennou úzkosťou. Všetko je vlastne fajn, ale...Ale. Možno to niekedy ani sami nevieme, ale tí, čo nás videli trápiť sa v detstve pokazenými hračkami, popálenými prstami, v puberte odvrhnutými láskami a strachmi z budúcnosti nemusia poznať príčiny. A vedia.
Ráno som zavolala otcovi. Len som chcela vedieť, ako sa má. To som si teda najprv myslela. A on, oplývajúc múdrosťou starcov a zodpovednosťou rodiča v piatich minútach rozhovoru diagnostikoval a vyliečil. Tak ma nejako nežne posunul ďalej. Trochu sa bojím, že už tu dlho nebude. Len kde potom nájdem ďalšieho starca, ktorý bude tak nežne vedieť...vrátiť ma späť?