Posledný, čo zostane

Bývam v časti, kde sa pohybuje celkom dosť narkomanov a žien, čo svoje telá určite nie úplne dobrovoľne a s rozkošou, ale aj tak predávajú (väčšinou) inostrancom.
Aj včera som na jedného naďabila..v električke. Niečo si opakoval, potichu, hlasnejšie a potom kričal. Chcela som zmiznúť, stratiť sa, byť úplne v inom čase a hlavné úplne inde. Bála som sa.
"Prežije len jeden, len jeden, len jeden. Musím všetkých zabiť, aby som to bol ja. Ak chcem prežiť, musím všetkých zabiť. Musím všetkých zabiť, potom prežijem Ja".
Nie že by som sa bála že sa do toho pustí hneď tam, odpodlahy. Len som tak trošku nebola vo svojej koži. Ani neviem, ako som sa ocitla v byte, zamknutá.
Neviem, či to prežije (vyzeral, že melie z posledného). Len rozmýšľam, čo tu bude - chudáčisko, robiť na tomto svete sám.
"Ja som malý chlapec, veľký ako strapec", veľmi rýchlo zabudol, že chce vraždiť.