Rozchod

Žena prichádza na zastávku. Má sklonenú hlavu.
Za ňou muž, takmer beží a kričí už z diaľky. Slová sú nepublikovateľné, čakám, kedy ju udrie. Hovorí, že všetci Slováci sú k....i, pozerá na mňa. "Aj ja"? Všetci!. Ešte sa mi podarí naposledy vymámiť zo seba niečo ako úsmev.
Stojím od nich hádam meter, počujem každé slovo.
"Už by som chcela, aby si navždy zmizol z môjho života. Až vtedy budem spokojná. Keď už nebudeš.". Otáča sa mu chrbtom. Aj mne.
Tentokrát klopí zrak muž. Odchádza, zapaľuje si cigaretu. Dívam sa na ňho, ako zastavuje a vracia sa späť.
"Nič od teba nechcem, vôbec nič. Iba aby si dobre vychovala nášho psa". A už je fuč. Definitívne.
Žena plače, zrak klopím do tretice ja a odchádzam. Už nie som súčasť ich príbehu.

Nikdy som nebola.