Nový život

Dala som výpoveď. Teda, dali sme. Nebolo to len tak z ničoho nič a rozhodnutie sa rodilo dlho a ťažko.
Ono je vlastne hlúposť hovoriť o výpovedi z organizácie, v ktorej nemáte žiadnu zmluvu. Robíte na živnosť ako kone, bez akéhokoľvek krytia a pod nesmiernym tlakom. Stále bolo treba niečo robiť, niekam chodiť a usmievať sa. Pravdaže, zachovávať korporátnu identitu. Tá je tatam a už ju ani nemienim hľadať v sebe znova.
Boli prehováračky, uplácačky...veď áno, kone sa zídu vždy.
Prvýkrát v živote som nazbierala odvahu a vzoprela sa autorite. Povedala som veľa vecí, čo mi vadí a prečo nechcem zotrvať. Od prvého januára neprídeme. To bola naša výpoveď.
Stretlo sa to s absolútnym, totálnym nepochopením. Nevďačnice. Teraz sedia a radia sa, čo s tým. A ja sedím a snažím sa rozdýchať.
Nechala som tu takmer päť rokov života. Kým som si naplno uvedomila, že život je aj o iných veciach. Predovšetkým o iných veciach.
Teraz budem robiť to, čo som robila. Ale slobodnejšie. Mám tisíc zmiešaných pocitov a zovretý žalúdok.
Naše vedenie sme nazvali štvorhlavým drakom (áno, nie je tu dobrá atmosféra už dlhodobo). Zdá sa, že štvorhlavý drak zostane sám. Len rozmýšľam, či si takýmto správaním k svojim ľuďom neodtína jednu hlavu po druhej.
Kedysi to bola skvelá inštitúcia. Už je to minulosť.
RIP