Splnený sen

Pred niekoľkými rokmi sme sedeli spolu na terase malej chatky pri jazere, popíjali červené víno, počúvali obľúbené hudobné veci a snívali. Tam sme sa dozvedeli o smrti Jara Filipa náhodou, keď sme jediný raz zapli rádio. Voda ostala pustená, dívali sme sa na seba bez jediného slovíčka a slzy nám tiekli ako pri povodni. Vtedy sme stratili tajného spojenca.

Veľmi často na tieto chvíle myslím, lebo mi strašne pomáhali v ťažkých chvíľach a robili radosť v tých pekných. Obidve sme tak zúfalo túžili po láske, rozprávali sa o svojich snoch a sľubovali si spoločné štrikovanie na starobu. Myslím, že ani jedna z nás nevie štrikovať a ani vedieť nebude, ale na tom vôbec nezáleží. Vedeli sme, čo chceme...len sme nemali ani potuchy o tom, ako to dosiahnuť.

A potom sa nám cesty trochu rozdelili a bolo to dosť bolestné a niekedy aj nepríjemné, tá cesta späť. Už som si aj trochu myslela, že žiadne spoločné "štrikovanie" (nech je za tým čokoľvek) už nikdy nebude.

Ja som tú vytúženú lásku našla asi trochu skôr a bola úplne iná, ako som si predstavovala. Tisíckrát lepšia...také, ako keď nájdete svoje ja len s poloryšavými vlasmi a deväťdesiatimi kilami čistej hmoty. Také, čo ma tisickrát denne vytočí do nepríčetnosti, keď si nepamätá, o čom sme sa bavili pred dvoma hodinami.

A ona, Lucya, hľadala dlhšie. Oveľa, oveľa dlhšie. A zdá sa, že našla. Raz v živote som ho videla...volá sa rovnako, ako ten môj Švéd, len nemá poloryšavé vlasy. Bolo to na koncerte Morcheeby a ja som akosi tušila, že toto sympatické čudo by mohlo tvoriť jej ja. Mesiac sa s mesiacom zišiel, bolo to dlhé hľadanie. Niekedy sa to oplatí vydržať...aj keď sa obe začíname blížiť k obdobiu, kedy biologické hodiny začínajú tikať a moje občas drnčia ako budík o šiestej ráno.

A preto som dnes trochu patetická. Trochu melancholicky šťastná. Lebo sme obe na jednej lodi a ja cítim motýle v bruchu, ako pred rokmi, keď sa to stalo mne.
Moja najlepšia kamarátka našla lásku. A ja viem, že už bude teraz dobre. A normálne mi tečie po tvári slza, ako keď zomrel Jaro Filip. Len s opačným emocionálnym nábojom.
Na prvý pohľad sa zdá, že vlastne o nič nejde. Lenže to je omyl. Tu ide úplne o všetko...