Inventúra

Kedysi, keď som mala oči najväčšie a nos najmenší, občas som robila somariny. Niežeby teraz už nie...len vtedy mali tí dvaja starší s podobnou DNA zodpovednosť a neustálu potrebu poúčať. Otec na mňa vždy v takej situácii zrúkol "Sa ti mozog čistí?" a ja s nízkym počtom mozgových závitov som netušila, čo tým chce básnik povedať.
Po týchto dňoch to chápam dokonale. Asi to bude tými Vianocami, keď sa dokonalým spôsobom naštartovala pohoda. Asi to bude koncom roka. Asi to bude zmenenou prácou. Celkom určite to súvisí s údeným po polnoci a siedmymi kilami zemiakového šalátu tesne predtým.
Každopádne, mávam šialené sny. Žiadna romantika na vŕzgajúcom snehu alebo za oknom v tichu. Môj mozog sa rozhodol pre Vianočné upratovanie. Totálne, chaotické a nekompromisné. Spájajú sa mi veci tak nespojiteľné, že sa ráno budím ako zmoknuté kura. Celý rok mi beží pred očami, ale v absolútne náhodnom poradí.
Ten predvčerajší sen by mohol byť vnímaný ako úplne symbolický, keby nebol taký negustiózny. V symboloch sa mi javilo vždy niečo tajomné. Toto nebol ten prípad. Môj budúci kolega nám všetkým navaril akýsi "čistiaci" čaj, po ktorom sme mali dôjsť k absolútnej katarzii. Čo vychádzalo po ňom zo mňa, radšej nebudem špecifikovať. Očistila som sa dokonale.
Takto postupujem noc čo noc a nestačím sa čudovať, čo sa mi všetko v tých závitoch uložilo.
Dnes v noci ma môj chlap vytrhol zo spárov Vesmírnych ľudí. Bojoval udatne a statočne. Môj hrdina.

Dnes jeme najneskôr o šiestej.