Skalický MASH
Milujem sedieť v staničnej krčme a popíjať mierne zvertralé pivo. Päť stolov a pri každom chlap, jeho veľké (pivo) a krabička Marsiek. Na stenách plagáty ženy v tirolskom kroji s obrovitánskym poprsím.
Pozeráme MASH. Všetci spolu plus moje malé (pivo).
Milujem sedieť v dedinských a staničných krčmách. Ideálne sama...aj keď to si o mne vždy myslia, že som obchodná inšpekcia. Nie som. Našťastie som za svoj úbohý nedlhý život absolvovala takýchto krčiem desiatky. Každá je úplne rovnaká, ale s neopakovateľným puncom jedinečnosti. V tejto je napríklad prísne zakázané hrať biliard osobám mladším ako 18 rokov a výherné automaty sú umiestnené v špeciálnom, prepytujem, salóniku.
Moje cestovateľské adventúry už začínajú nadobúdať podobu začarovaného kruhu. Dnes pod heslom Skalica. Nezamýšľaný dôsledok toho, že som si za tie roky, čo som údajne zrelá, nedokázala urobiť vodičák. Ráno, keď som vstávala o šiestej, som sa za to preklínala. Teraz sa radujem. Celý deň som prežila v rôznych kaviarňach a krčmách čakaním na dohodnuté stretnutia. Obed pri stole s úžasnými cudzími dámami, ktoré si Skalickým nárečím dohadovali kúpu vysávača. "Naozaj majú aj červené? To je môj celoživotný sen mať červený vysávač s vymeniteľnými sáčkami". Oči zapichnuté do novín a jemne sa červenám. Moje celoživotné sny sú nepormerne smelšie.
Vždy sa pred takýmito cestami trasiem ako osika. Vždy narazím na nejaký problém na ceste a už v noci mi z toho stúpa adrenalín. Ráno som sa triasla tiež, keď autobus meškal pol hodiny. Na prestup som mala dvadsať minút. Stará harcovníčka na nástupišti ma ubezpečuje, že to stíham. Ona ním chodí stále a letí ako drak. Väčšinou ním ide sama. Dnes sme boli dve.
Moje optimistické úvahy o káve v prestupnom meste sa zmenili na nočnú moru o tom, že ak do dvoch sekúnd nenaskočí na križovatke zelená, tak som pre dnešok skončila.
Bežím ozlomrky a trasiem sa ako osika, či ma tá riaditeľka v škole bude čakať. Nečaká. Čakala som na ňu ja počas veľkej prestávky. Telocvikár prechádzajúci okolo sa na mňa potmehúdsky usmial. To som ešte zrýchlene dýchala po tom rannom behu. Asi si to zle vysvetlil.
Milujem sedieť sama v krčmách. Rada sledujem ľudí a ich predpokladané životy. Sedím v Skalici v staničnej krčme a pozeráme MASH. Hawkey hovorí "Letíme domů", pokračování příště.
U mňa opäť v piatok. Už sa teším.
10 komentárov:
Boooožinku, aké chute si mi narobila. Aj keď pivo nepijem, tak posedenia v dedinských krčmách mám neskutočne rád. Také pokľudné, keď sme ešte s kolegom inžinierom chodili v lete len tak stopom, kam nás vietor zavial.
jej..skalica :)))
ano trasies sa ako osika. potvrdzujem. inak to uz ani nebude musim ta upozornit. ale vyhodou je ze ked to potom dobre vypali, teda vacsinou o to viac sa z toho tesis :) tak aspon daco
p.s. dobre ze sme sa minule hnali tak pomenej na ten jeden autobus, vies kde skoncil... :)
viem, v priekope. len v tom pripade isiel dalsi o hodinu. v tomto az poobede :-). inak, aj vcera to celkom dobre vypalilo, tak som sa vytesovala v tej krcme
podobne zariadenia sa daju, ale ich toalety uz menej :) s pozdravom, citlivka ;)
neviem, cim to je, ale cim som starsi, tym radsej cestujem busom alebo vlakom na dlhe trate...
jaaj reed, tu toaletu som absolvovala tiez. chvilu som myslela, ze tam aj dodcham, ale potom som si uvedomila, ze by som sa na vylestenych zachodkoch v takejto krcmicke hadam ani necitila dobre
jááj, pivo a marsky :-)
Marsky už asi nestoja 4 koruny, nošak?
Tak som sa teraz virtuálne nadýchol ich vône, zmiešanej s vôňou dechtom impregnovanej dyľovej dlážky
el,
veru, život páchne aj po dyme od cigariet a zvetranom pive. Len Marice s filtrom už nie sú...:o)
Keď som cestoval vlakom a čakával v krčmách, ešte som pritom fajčil. Teraz fajčiť nemusím, cestujem autom. O to viac nadávam. :-(
sa mi páči, ako sa vám všetkým vynorili spomienky :-). všetci sme to zažili a nedáme dopustiť. zdá sa, že aj dechtový dym môže mať svoje čaro
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov