Nebojte sa svojich snov
Asi som sa znovu zasnívala. Našťastie cez deň, lebo tie nočné, čo o mne prezrádzajú viac, ako by som chcela, ma tak trochu desia. Väčšinou.
Cez deň si snívam o tom, že raz budem učiť. Keď sa vykašlem na učené veci a ťažké analýzy a budem sa snažiť dať niečo malým ľudkom. Samozrejme, že si to snívam popri písaní učených vecí a ťažkých analýz, čiže nezvažujem to do dôsledkov. Kto ma zaplatí, ako z tých nespratných deciek vytlčiem vlastný názor a kedy toto všetko uskutočním, ma teraz vôbec nezaujíma. raz budem učiť. Návrat k detským snom. A verím, že si ho raz splním.
Ale nie o tom som chcela. Keď som sa prebrala z denného snívania, vraciam sa k tomu nočnému. Nikdy som neverila na snáre a bláznivé predpovede zo snov o vypadnutých zuboch. Vo všeobecnosti neznášam generalizácie a nie to ešte o tak intímnych veciach, ako sú sny.
Večná škoda, že si ich neviem zapamätať. Keby som každý deň venovala päť minút tomu, čo sa mi práve snívalo, nebola by som možno taká nerozhodná. Nebála by som sa samej seba tak, ako sa bojím teraz. Viackrát som písala o tom, že neviem, čo chcem.
Moje sny sa mi však každú noc snažia napovedať. A ja si ich nepamätám. Ale jeden predsa. Sen o veľkom dome, ktorý nám nepatril a v ktorom sa objavili tri maličké deti, o ktoré sa nemal kto postarať. Ja som veľmi chcela, aj môj chlap chcel. Bol to bláznivý nápad. Nemali sme peniaze, ani žiadne skúsenosti. A tri deti naraz. Všetci sa proti nám spikli. Každý nás odhováral a kládol nám neprekonateľné prekážky. Brali nám z domu paplóny, ktorými sme chceli deti prikryť. Ohovárali nás všade naokolo.
Až som sa naštvala a zavolala som svojej mame. Pre nezasvätených - moja mama zomrela pred 9 rokmi. A tá ma jediná pochopila. Schválila mi to celé od začiatku. Rozprávala som sa s ňou asi pol hodiny a potom som sa zobudila.
S pocitom, že celý svet sa môže postaviť proti Vášmu rozhodnutiu, lenže ak je podľa Vás správne, treba ísť za ním. Je úplne jedno, že to bol len sen, ktorý sa asi nikdy nenaplní. Asi sa nikdy v mojej posteli neocitnú tri cudzie deti.
Ale keby náhodou...tak viem, na koho sa mám obrátiť.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára
Prihlásiť na odber Zverejniť komentáre [Atom]
<< Domov