času málo a voda stúpa

Dnes už trikrát pršalo, trikrát svietilo slnko a trikrát strašne fúkalo. Ja som sa presne toľkokrát obliekla a znova vyzliekla. Všetko tak začalo bežať akosi rýchlejšie. Asi to tak má byť. Želania na počkanie a zázraky do troch dní.
Všetko sa splní, len čo si na to spomeniete. Alebo to bude úplne inak. Ale predsalen - strašne rýchlo.
Deň má len 24 hodín a my nič nestíhame. Chceli by sme aj pracovať, robiť kariéru, kúpať sa vo Vajnoroch na jazere, alebo ešte lepšie na Košariskách (lenže sú ďaleko), sedieť na pive s kamarátmi, ísť do kina, mať veľa peňazí a ešte aj trošku leňošiť, zaobstarať si deti a vychovať z nich úžasných ľudí.
Niekedy ochoriem práve v čase, keď nestíham vôbec nič. Keď mám pocit, že ak to do zajtra nedorobím...(a už to pre istotu ani nikdy nedomyslím). A potom ležím v posteli v horúčkach deň, dva a na tretí sa akosi z ničoho nič ukáže, že sa nič svetoborné nestalo. A nie je to len horúčkovité blúznenie. Fakt sa nič nestane.
Človek dnešnodobý má výčitky už aj z toho, že nevie efektívne tráviť víkend. Že keď sa mu nechce vláčiť sa po výstavách, alebo sa bezcieľne prechádzať, tak marí čas.
Tak som si tento víkend povedala, že idem boriť vlastné mýty.
Tak, ako mi práca neujde pri horúčkach, neujde mi ani výstava cez víkend.
Občas sa oplatí len trochu spomaliť. A urobiť si radosť akokoľvek. Nedať si nanútiť spôsob žitia. Od nikoho. Tak sme leňošili. Samozrejme s výčitkami, že sme premárnili víkend.
Takže občas len trošku spomaliť - hovorím si. Lenže, niekedy ma desí, že roky ubúdajú a ja som nič nestihla. A dnes ráno som sa pre zmenu hrozila, že čo budem celý ten dlhý život robiť. Katastrofa so mnou.
Človek spolusediaci v kancelárii si celé dni prepisuje z papiera na papier úlohy, čo musí stihnúť. Tým, že tým strávi pol dňa, nestihne nič.
Takže, dnes večer budem hľadať sama v sebe spomaľujúce mechanizmy. Budem myslieť na tehotnú kamarátku, čo to celé zmenila. A zdá sa, že ešte párkrát bude fúkať a ona už bude sedieť v parku s bábätkom.
Budem si snívať o všetkom, čo sa ešte dá stihnúť, keď sa mi bude chcieť. Budem si donekonečna plánovať radosti. A možno si dnes večer jednu z nich spravím. Včera som si kúpila mrazené krevety. A dnes si ich už po tretíkrát pomaly, pomaličky ugrilujem.
A aká som bola ešte pred chvíľou zhrozená, že nestíham. Pol hodinu tu niečo v blúznení píšem a stíham, všetko stíham. Len strašne pomaly.
Zasa sa zamračilo a tuším ide pršať. Snáď už po stýkrát. Dnes.
A ešte jednu radosť si dnes spravím...