Tak dnes po prvykrat....

Tak si hovorím, aké sú zaujímavé tie blogy, ej aj ja si jeden založím a budem sem písať veci, čo ma ťažia, alebo len tak budem rozjímať, keď už v práci nebude o čom - hej, ževraj v práci vždy je o čom - mi svedomie hovorí...ale nepočúvam ho a píšem, čo mi sily stačia. Taká verbálna onania nikdy nie je zlá a človek niekedy slovami povie veci, čo napísať nestihne a potom ho to mrzí. Takto môžem vymazať a prepísať, to je radosti takto podvečer...lenže vybrať si len meno je dosť náročné, keď všetky (všetci?) sa volajú ako ja. Nakoniec som to zvládla s Elkou, takže takto sa tu odteraz nájdem a nájdu ma aj iní, keď budú usilovne hľadať - si vravím.
Takže tento je len cvičný, pomalý na rozbeh...mi až zimomriavky naskakujú, taký zvláštny pocit odhalenia, panika ma chytá, že čo to tu stváram v teple ma horúčka oblieva zo strachu z možného odhalenia, zvláštna tréma byť súčasťou..tajomnou a skrytou a predsa...medzi tisícmi ja, jediná, so svojimi impresiami, ako som ich nazvala - svoje pocity, čo sa tu budú občas nachádzať...tak snáď sa neodradím aj po druhýkrát...