do roka a do dňa

Vyšla som o desiatej večer na balkón. Bol ten istý vzduch. To isté ticho. Dokonca mám pocit, že aj taký istý pán na bicykli prebehol okolo záhrady ako minulý rok. Také tie letné zvuky do ticha.
Len oveľa menšia ťažoba a žiaden strach. Nepadalo to na mňa ako pred rokom, keď som sa dívala na oblohu a začalo mi dochádzať, že už otca asi neuvidím.

A nezapálila som si cigaretu ako vtedy. Dívala som sa na blikajúcu hviezdu a spomenula som si, ako sa nás otec pred rokom v nemocnici opýtal, či robíme niečo pre to, aby sme mali dieťa. Vtedy sme sa náramne pobavili. Otec bol stará škola, koncept antikoncepcie moc nepoznal.

A teraz som podvedome položila ruku na brucho, usmiala sa a v duchu dodala..."už sme urobili tatko". Asi to bol trošku ťažký rok...ale ešte nikdy, naozaj nikdy som nebola šťastnejšia. A na chvíľu som dostala pocit, že sa pod pupkom čosi pohlo...