štvrtok, júna 05, 2008

Stretnúť človeka

Šolochov raz údajne povedal, že "každý deň stretneš človeka". Ja dodávam, že ak máš šťastie. Človekov nestretávam nejako prehnane často. Aspoň si ich spoločnosť viac vážim. Keď sa to raz v mojom okolí rozrodilo a rozcestovalo, trávievam pracovný čas občas v kancelárii sama. Urobím síce kopu roboty, ale Šolochova nepoteším. Vypočujem si skvelú hudbu, ale tá sa skôr dotkne mňa ako ja jej a ja som predsalen dosť haptická.
Dnes mi spríjemňovala deň stážistka D. Aj som veľa urobila, aj skvelú hudbu sme počúvali, aj som mala dotykov plno, keď sme išli cez cestu na obed.

Pri rôznych tónoch D. zdvihla od počítača hlavu a "zadívala" sa niekam do neznáma. Prestala pracovať vždy, keď som si ja začala pomrnkávať nejakú melódiu. Sledovala, akým tempom ťukám do klávesnice a podľa toho dedukovala, že mám asi veľa roboty, alebo že sa mi už moc nechce.

Moc jej nešla práca, ktorú som jej zadala, tak postupne s pribúdajúcim časom smutnela. Ale zajtra príde zas, tak našťastie stretnem človeka. O štvrtej to vzdala, upozornila ma, že život je aj o inom ako o práci a s klopkaním odišla.

Pred chvíľou mi prišla sms: "Elka, keď budeš odchádzať z práce, všimni si, ako pekne vám tam voňajú lipy. Ja som úplne nadšená !

Keby všetci vidiaci videli toľko, čo ona. Ja jej ten zvláštny zrak trošku závidím.